Pretorius

Tak písal si.
O svojom otcovi.
O tom ako väznený bol
v svojom tele.
Písal si o tvojej bolesti.

A ja zrazu chviem sa.
Našla som ťa.
Liter nie je až tak veľký.

Možno viac než len
tisíc centimetrov kubických.

Tak medzi autormi zjavil si sa.
Bez aktivity už pár liet.

A ja som čítala.

Objavila zákutia, o ktorých si
vedel.

To iba ja nie.

A žila som tvoju bolesť,
tvoj strach,
i tvoju
lásku.

A čítala tie riadky, ktoré
doteraz mi unikali.
Skryté v zásuvkách.
Ktoré si mi nehodlal otvoriť.

No ja som nakukla sama.
Pomaly, potichu.
Aby čo i len trochu nezaškrípali.
A nezobudili ťa z tvojho spania.

Pod svetlom tmy som
čítavala tieto riadky,
otec.

A našla som v nich
ďalší kúsok
seba.