Dobojované...

Anotace: Nechaj ma tak, nech pohltí ma tma. Je to len otázka času...

Drž už hubu.

Nehovor na mňa.

Mám plné zuby slov bez významu.

Nechaj ma tak, nech pohltí ma tma.

Je to len otázka času.

Stratil som schopnosť vidieť v zhnitom krásu...

Alebo začal vidieť zhnité?

Daj mi pokoj!

A obzri sa cez rameno... vidíš?

Nič... priepasť.

A v nej si ty.

V nej sme všetci. Dobití.

Bojíš sa to priznať,

ale je to tak –

aj ty si zabijak.

Tak tu máš lano.

Buď von vylez,

alebo sa obes.

Pretože

nik nemá snahu,

nik nemá odvahu,

podať ti pomocnú ruku.

Ale keď máš slučku okolo krku,

každý v sebe nájde toľko síl,

aby ti to poleno spod nôh odsotil.

Ešte raz sa ma spýtaj prečo som vieru v ľudí stratil...