Šimonovi

Anotace: Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.

Keď odišiel si,
všetky hviezdy zhasli.
Keď nechal si ma
samu
v noci
na púšti.

Keď vrátil si sa
na tú svoju planétku,
a mne nechal si len
slanú vodu hviezd.

Vtedy som ťa
márne vyčkávala
pri rozbitom lietadle.

Neprišiel si,
nevstúpil si nohami
na tú moju planétu,
na tú moju Zem.

A ja som sa,

smädná od smútku,
krivoľako potácala
po piesku,
ktorý
jediný mi rozumel.

Potom
zrazu
potichu
si
vkročil na môj svet.
Pýtal si si ovečku,
a ja som nevedela ako.

A tak si ma učil
pomaly a trpezlivo.

Vidieť ovečky
cez steny debničiek.
Hľadať studňu tam,
kde nie je voda.
Hľadieť na hviezdy
a vidieť v nich tvoj smiech.

Vtedy si bol pre mňa
princom,
líškou i
ružou
zároveň.

Princom,
ktorý otázkami pomohol mi
k pravde.

Líškou,
ktorá milovala
aj šum vetra v obilí.

Ružou,
ktorá skrotila ma
a urobila zo mňa úplne
nového človeka.

Bol si
a
navždy ostaneš.

Len vďaka tebe mám rada hviezdy,
ktoré sa smejú tým tvojím úsmevom.

A západy slnka,
na ktoré sa môžeme vždy pozerať
spolu,
keď nám je obom tak trochu
smutno.

Môj malý princ,
ostaň prosím,
pretože čas,
ktorý si
venoval
svojej ruži,
robí ju takou dôležitou.

A tá ruža už viac nie je schopná byť tu bez teba.