Anotace: ..nové..
Sedím
na uličkách
znamenajúcich
veľa.
Hľadím do diaľky,
ktorá jediná
vidí
nádej.
Sedím a hľadím.
Sama.
Popíjajúc kakao,
ktoré však
nie je
ani teplé,
ani dobré,
ani v bodkovanom hrnčeku
ako od mamy.
Nie.
Mama tu viac
nie je.
Neobjíme ma,
keď sa mi deň ťažko nesie.
Nepohladí,
keď už viac nevládzem.
Neschúlim sa do jej náručia
a nepovie mi, že to prejde.
Nikto na mňa nečaká
na prázdnej izbe internátu,
ktorý ma zbavuje
detstva.
Nikto.
Iba ja a moje kakao,
ktoré mi pripomína
domov,
na ktorý všetky tieto uličky
zabudli.
Jak ráda bych od Tebe věděla, že text básně je vymyšlený.
Mohu? Objímám Tě, milá Sofie, byť jen na dálku... a neboj, určitě to přejde, zvládneš všechno, když budeš chtít, věřím Ti.
Dobré ráno :-)
17.09.2016 06:52:43 | Helen Zaurak
Milá Helen, text básne vymyslený nie je. Napadla mi keď som sama sedela na kraji Dunaja, obklopená ľuďmi, no zároveň tak neskutočne sama.
Verím tomu, že to bude dobré, a ďakujem ti za tvoje povzbudenia, vážim si ich.
Aj tebe dobré ráno. :)
17.09.2016 07:51:21 | Sofia Filein