Otázky

Otázky mi hučia v hlave
prečo túžim neskonale
svoje ruky roztiahnuť,
tak ako pri stretnutí.

Kam semienko
vietor zafúka,
kde vyrastie strom do sily
a kde zhasne v urne popola.

Márne hľadám náhlivo odpoveď,
vety, v ktorých by bol cit vrúci.
Ja obávam sa srdca, jeho chvenie
pomalšie a tichšie zvučí.

Čo naplní túto prázdnotu?
Čo vybieli pohľad môjho zraku?
Čo môže odstrániť vnútornú samotu?
Šum ticha a strachu.

Preletí život až kým príde smrť
málo toho viem,
nepoznám ešte svet
nechcem zostarnúť.

Otázky mi hučia v hlave
načúvam zdĺhavo echu
kým zatúlané
slnko zasvitá.