Nedokončená

Život vrhá ostré nože,
ktoré pre potechu chvíľ
rokmi každý sa vryl
do bledej kože.

Chvíľkami ťažký je každý krok
hlas velí: Vstaň sám!
Ochutnáš života svojho gram
a čistej vody log.

Všetko ponechám náhode
zanechám deň včerajší
dnešok bude iste krajší
v relatívnej pohode.

Pozerám smutne po tebe
opustený, ako list bez stromu
práve vďaka tomu
nevyznám sa sám v sebe...