Končí deň

Končí deň

vo svojom bláznovom toku
lámem čas silou rúk
stíchol pouličný ruch
slza blúdi v oku.

Chladné líce, srdce tuhšie bije
rozprestrie dlane ranené
v prsiach dáky škriatok ryje
začína ďalšie svitanie.

Ako človek som sa zrodil
nesiem si svoj batoh boľavý.
Pre trošku biednej potravy
svoje ruky som zrobil.

Ty si láska vo mne narodená
si sladký i dusivý prášok.
Rastieš koreňom sedmokrások
v zemi plného kameňa.

Nesie ma môj život, melódia spevu
nebojím sa, nežijem v strachu.
Kráčam cestou, necestou v prachu
životom sladkého úsmevu.