Veršotepec

 

Píšem len verše nahé,

majú krivé a odreté nohy,

na poeta treba mať vlohy.

 

Hľadám správne slabiky,

zas a znova

hľadám nahým veršom šat

pre parádu a krásu slova.

 

Každú vetu čepčím

jak nevestu v rozkvetu,

ale dobrý verš podarí sa...

len kde tu.

 

A moje verše nevrelé,

vraj nechcú nosiť na nohách

zo zápaliek škatule.

A moje verše odeté do plachiet,

nezostali doma, odišli v šíri svet.

 

Leteli verše slabiku po slabike,

hľadali rým, pátrali po lyrike.

 

Už sú moje zvedavé verše doma,

som rada, že ich vidím,

na to že zdrhli,

nepoviem ani pol slova.

Veď každá aj keď malá vec

ak preberie sa k životu,

chce lepšou verziou seba byť

chce poznať svet až k orbitu.