Jar na Dunaji

Havranie vlasy

prikryté striebornou

inovaťou liet,

počas ktorých si

prečítal básní stoviek

jar, leto, jeseň, zima, jar

jar jaro jara kvet

kvitnúci sladkastým snom

z ktorého sa napiť

chcem plnými dúškami

počúvať trávu

šepkať šušťaním krídielok

tisíciek maličkých mušiek

jar, leto, jeseň, zima, jar

jar jaro jara svet

na špičke tvojho nosa

ma čaká strmhlavý zlet

na zem dopadnem 

ako lupienok z kvetu

na poslednom schodíku

na jazyku 

pri krbe a v dotyku

vidím vystreliť motyku

je to dvadsaťdva liet

ale jar je stále v rozpuku.

jar, leto, jeseň, zima, jar

jar jaro jara všetko

hneď

zídeme sa pri šrankoch na Dunaji.