Dole

Ráno vstávam

plachta vlhká

nie je to pot

rozkoše,

ale nočnej mory

vždy s rozbreskom

odletí oblokom

štipni ma do líca

nech pocítim

závan reality

na nahej pokožke

neviem byť bez teba

je to obeta

krv sa vo mne búri

ako storočná voda

na jar v Dunaji

život je ako sínusoida

raz si hore

a potom už len

dole

dole

dole.