Corvus corone

Vlak sa rúti cez most,

železo kričí pod nohami,

ako keď vodopád padá

do bezodných hĺbok.

Ulice hlavného mesta

vibrujú životom, 

vzduch je plný šumu krokov, hlasov

ani jeden však nepatrí tebe.

Z rádia v stánku sa derú správy,

zatvárajú sa dvere,

hrkotajú nákupné vozíky,

nikde nie je ticho,

len v mojom srdci áno.

Niekto hádže kamením o plechové brány,

pes za plotom vrčí, akoby čakal na búrku.

Vietor prechádza cez konáre,

ako ruky cez struny starej gitary.

Z diaľky duní električka,

a tu, v prachu ciest, nič neutícha,

všetko sa mieša, valí dopredu.

A ja, ako vrana na streche,

krákam s davom,

snažím sa zabúdať na ticho

spolu s mestom, čo nikdy nezaspí.