Vlasy nesú spomienky

Vlasy nesú stopy rúk,

neviditeľné rieky sa 

zvíjajú na spánkoch

malé pramene

vedúce k miestam,

kde sme mohli byť

 

a z každého pramienku sa krúti

zabudnutá pieseň

jednotlivé vlasy 

sú tenkými mostami

medzi tým, čo vieme

a čo sme chceli zabudnúť

 

vlasy nás obopínajú

ako staré mapy,

na ktorých sa stratili názvy dedín

zvuk hranatých písmen

nesie vzdialené dni

detské smiechy

záblesky polárnych nocí

tvoje pery

a môj strach

 

vietor prinesie

vlasom iba taký tichý záchvev

ako zašuštanie farebných listov

v cestičke presne v strede hlavy

niečo sa pohne, zatúlané meno

sa vráti naspäť

prilepí sa k šiji

akoby tam bolo odjakživa.

 

Vlasy nesú základy našich starých domov

schody, po ktorých sme behávali

za dobrodružstvom

vône, ktoré sa miešali

s dažďom a koláčom starej mamky

tiché závany horúcich dní

a tajomstvá, ktoré ticho doznievajú

na špičke prvého šedivého vlasu

kým nebudú pozametané zo studenej zeme

opäť sa všetko zapletie do jedného prameňa

a stratí sa

kým opäť nenarastie.