keby tak raz nastal odmäk

Pozrieš sa

a ja sa topím v očiach,

ktoré nič nevravia.

Ticho je tvoj jazyk

mlčanie tvoj domov.

 

Chcela som ťa čítať tak

ako sa číta kniha,

ale slová sa rozsypali

a späť

nevieme ich poskladať

či to len ty

nechceš?

 

Si ako potok,

ktorý nikdy neukáže dno,

len plynie

a deň za dňom

zlieva sa s riekou

a možno nie si,

možno si len tieňom,

ktorý uteká vždy,

keď natiahnem za ním ruku..

 

Kto teda si

a prečo si sa zrazu

objavil v mojom živote?

Rozvíril si popadané lístie

a dal mu nádej, že aj ono

raz môže dostať krídla a lietať

tvoje meno je iba echo

vymýšľaš si cesty,

na ktorých sa nikdy nestretneme

a ja ťa ďalej hľadám,

aj keď veľmi dobre viem,

že v hmle sa vyznať nedá.

 

A tak tu stojím

v tom bezútešnom nepoznaní

strácam niť

a predsa viem,

že aj to je tvoja pravda.