Staré novými

V červenom večeri,

keď mlčanie je ostrejšie

než čepel novej kosy

pomaly sa otvárajú rany.

Niečo ťa privalí

možno núdza

možno smútok,

čo zavadí o hrdzavý plot.

 

Vidíš ako sa staré rany

nehybne rozostúpia

v zárezoch kože,

v medzierkach rebier 

v dverách,

ktoré si zabudol zamknúť

nevolajú tvoje meno

ale cítiš,

že sú tvoje.

 

A potom

sú tu nové rany

rozmazaná spomienka 

z toho rána,

keď sa tráva

rosou porezala

a my sme tam stáli

nahí pred vlastnou slabosťou

ako jazvy cez jazvy

prekrýva vetva vetvu

pod nimi hnisá

to, čo zostalo 

po tvojej intervencii.

 

Kto by bol povedal,

že život je strom,

ktorý kvitne takto?

Ticho, bolestivo,

no len ty,

len ty vieš

ako sa staré rany

novými prekrývajú.