Kráľovstvo tmy

Kráľovstvo tmy

Závoj noci padá, tichý a temný,
tam, kde svetlo dňa hrialo steny.
Napriek tomu, že slnko krváca,
zo srdca sa ešte nestráca.

Tká sieť, pán krutý, nemý tvor,
čierna hradba jeho desivý chór.
Však iskra blízka v skrytu drieme,
sama prepáli a zničí tmu zrejme.

Z tmy sa zrodí tieň kamenný,
duša kométy, sen vzdialený.
Hviezdny odraz v zraku skvie sa,
pieseň v dávnych tónoch otvára nebesá.

Zo zabudnutia chlad sa dvíha znova,
tieň chladný objíma kamenné slova.
Osud svoj zákon hviezdam vryje.
Na tabuľu nechtom ryje!

Melódia v duši sa skrýva,
sila rastie, tajomstvá odkrýva.
Minulosť spí, nádej žije,
chová ju, nežne, opäť srdce bije.

V kráľovstve tieňov, panuje strach,
minulosť chladná živí len prach.
Z trosiek pamäti, kde žiaľ sa skrýva,
vychádza spomienka, čo srdce dobýva.