Smútok stromov

Smútok stromov

Zelený list, stromu skromný dar,
s vlnou pláva, krehký, bez obrany,
do náručia rieky vložil svoju tvár.
Strom, zmorený, smúti v ústraní.

Kedysi krása, hrdá koruna stromu,
lístia plná, kráľovstvo skvostné.
Tam vtáctvo spievalo, z jeho domu,
dnes stromy sú holé, žalostné.

Čas letí, les padá, v prach zrazu,
zdravé drevo padá dole.
Sekera chladná dovŕši svoju skazu,
tichý dych smrti vdychujú lesy holé.

Už slnka páľu cítim zreteľne,
niet listov chladný, tienistý závoj.
Hlas šepkaný vnímam zreteľne,
v komore pre človeka posledný náboj.

Zelený list, len ozvena, ktorá padá,
bez tieňa, kde páľava panuje,
s každým ďalším, čo do vody sa skladá,
plače, hravý šum lístia, už nepočuje.

V ústraní stojí, majestát zlomený!
Kmeň vrásčitý, konár sa skláňa k zemi.
V každej ryhe bôľ hlboký spojený,
za druhom strateným v plameni.

S pokorou čaká koniec svoj,
vzdych mi hruďou letí
až sekera uzavrie posledný boj
a v tichu svet otvorí mu dvere smrti.

Hudba a spev AI