Slnko na obzore,
vlní sa, vlní hladina,
krvavé ranné zore,
padajú mi do klína.
Hmla sa dvíha z vôd,
plachtou vánok pofukuje,
do diaľav volá: Tak poď!
Lúčom, pekný deň maľuje.
Stúpa slnko, silnie žiar,
odkrýva svet plný divov,
zrkadlí sa v nás nový tvar,
tichých, ranných motívov.
Loď sa ticho kolíše,
v rytme, ktorý udáva more,
pokoj duše, píše,
príbeh ranný, v tomto chóre.
Hladina je zrkadlo jasné,
odráža sny, nádeje v nás,
nebo modré, krásne,
bezchybne plynie čas.
Vietor jemne šepoce slová,
o tajomstvách hlbokých vôd,
príroda v harmónii nová,
na púť rannú zvádza rieky brod,
kde slnko hrá tieňohru zlata
a snový pokoj srdce hladí.
Tam nájde duša svojho brata,
v objatí, čo nikdy nezradí.