Súmrak Dňa

Súmrak Dňa

Ticho padá, ako hviezdny roj,
v srdci strach, čierny mráz,
vzduch zhustol, tasí chladnú zbroj,
čakám, čo prinesie nočný čas.

Na západe, pláň, v plameňoch sa stráca,
do noci hlbokej zvoľna sa mení,
len spomienka slnka v diali krváca,
kým mesiac, ako fantóm, neukáže sa mi.

Koruny stromov, šepot tichý tkajú,
ako kosti kostlivca, v objatí trilkovali
konáre noci tmu prebodávajú
a sny sa v lístí jemne formovali.

Záverečný akt dňa, vážnosť skrytá,
kde svetlo s tmou v bozku sa snúbi.
Vznešený súmrak, hviezda svitá,
spiaca zem, hviezda po nebi blúdi.

Tak príroda sa v noci premieňa,
do krajiny ticha a pokoja hlbokého,
kde každý tvor pokojne spomína,
na deň prežitý, s nádychom nového.