Bol to vietor, čo list odtrhol,
keď tancoval v zeleni.
Farebné plátno strhol
a lístok našiel pokoj v zemi.
Bol to vietor, s chladnou tvárou,
čo spevom pokoj sľuboval.
Zabudol na sľuby s novou jarou,
keď stromu znova puky daroval.
Bol to vietor, ničiteľ i darca,
čo prašnosť dní so sebou niesol.
Zvestovateľ búrky, tichý strážca,
kým sa z neba hnev celkom vzniesol.
Bol to vietor, čo myšlienku sfúkol
a nádej skryl v nás zadusil.
Smer stratil, zablúdil vôkol,
slzy v prach vysušil.
Bol to vietor, pominuteľný čas,
čo rozprával príbehy bez slov.
Zanechal stopy v srdciach nás,
kým nezaspal v náručí hrobov.
28.07.2025 08:02:03 Akras
Velmi pěkné zamyšlení, a bol to vietor krásná myšlenka, k tomu přidat krásný text pastva pro oči.
AKras