Zmena

Zmena

Nádej šialená slová mi šepká,
čo znamenajú, nechápem veru!
Znova a znova, snaží sa, nemešká,
cez steny kričí, do éteru!

Túžba sa plazí, z tieňa vystupuje,
rozumom krotená, v snoch sa ukrýva,
srdce sa bráni, no rozum vie svoje,
kým láska zvíťazí, nádej ožíva.

A v hlbinách duše sa rodí,
obraz budúcnosti nový,
kde predtým strach mal schody,
teraz nepomôže ani východ núdzový.

Svetlo sa trhá z pazúrov tmy,
pamäť sa vzpiera, bráni zúrivo,
všetky krásne stratené sny,
ako pevnosť v piesku, ľahko zrútilo.

Chce udržať status quo, čo budovala,
čas prúdi, musím sa s pamäťou deliť
o srdce, čo strachom okovala
a predsa vie, že musí sa niečo zmeniť.