Rieka času

Rieka času

Čas plynie, tok nezastavíš.
Dni zmizli, ako ľad.
Osud šepce: "Mňa sa nezbavíš?"
Cieľ neznámy, len chlad.
Krok ťažký, prach a ston,
v srdci tichý, dlhý zvon.

Víkend zmizol, doznel!
Ráno kričí!
Kam sa podel?
Ticho s nami cvičí.

Ráno v srdci krvácam.
Hodiny bežia.
Smer strácam.
Vo svetle tiene ležia.
Prázdno vládne,
kým ležím na dne.

Dni stránky potrhané,
príbeh koniec vzdal.
Konáre vetrom zlomené,
slovo v hmle zmizlo v diaľ.

Márne odpoveď hľadáme,
nádej v tieni zvädla tiež.
Rébus života, padáme,
echá strachu šíria stres.

Víkend zmizol, doznel!
Ráno kričí!
Kam sa podel?
Ticho s nami cvičí.

Ráno v srdci krvácam.
Hodiny bežia.
Smer strácam.
Vo svetle tiene ležia.
Prázdno vládne,
kým ležím na dne.

Čas rieka tečie vpred,
breh cieľ neznámy skrýva.
Čakám pokojne jej odpoveď,
ktorú v nás ukrýva.

Až rieka nás v diaľ odnesie,
v pokore tichý pokoj hľadám.
Snáď zabudnutie čas prinesie,
kým večnosť objímam.

Víkend zmizol, doznel!
Ráno kričí!
Kam sa podel?
Ticho s nami cvičí.

Ráno v srdci krvácam.
Hodiny bežia.
Smer strácam.
Vo svetle tiene ležia.
Prázdno vládne,
kým ležím na dne.

Prázdno vládne.
Prázdno velí!