Osud de facto

Stretávam Jóba na jeho ceste

stromy sa zrážajú s domovinou

nikto ho neľutoval

Bohu je všetko možné

aj gesto zmŕtvychvstania

Som vzdialený bez konca

túžba po domove občas zabolí

vtedy na kolenách

človek prosí a svet sa mu smeje

Chcem sa vyvarovať omylov

predkovia hučali bedákali

tĺkli sa s osudom

akoby mal dve tváre

jedna z nich je červeň druhá bieloba

len starenka na konci kniežatstva

stojí vzpriamene

stojí prijíma dary plače

je ňou žena dcéra východu

jediná bojovníčka za práva

iba keď sa zvečerí

príde dole do jaskýň

po kolenách po rukách

plaziac pootvára oblaky