Ranné slnko, zlatý prúd,
nad krajinou stojí nehnuté,
jeho zlaté perute,
rozlievajú tichý svätý prút.
Ráno minúty navlieka,
čas, v dlani skryl,
úsvit do srdca vryl,
nehybná, spí, v srdci veľrieka.
Nie je to nič, iba sen,
odíde, s prvým lúčom,
zo strateným kľúčom,
prchavý dym a tieň.
Nie je to nič, len vzdych
čo letí za obzor,
osamelý sponzor,
tichý, skrytý dych.
Nie je to nič, len šepot,
čo zanechá vietor v tráve,
ozvena, ktorá práve,
nesie sa, ako psí štekot.
Osud prchavý moment,
zastavený v čase hlbokom,
príbeh odložený bokom,
cit, stratený argument.
Nie je to nič, len prísľub,
že po noci príde deň,
radosť smútok premení, viem
nový začiatok, skromný sľub.
Není to nic
je to mnoho
vždyť žiješ z toho*
sen skrytý, z víčky
a tys ozvěnou*
31.08.2025 11:23:38 | cappuccinogirl