Ranné slnko, zlatý prúd,
nad krajinou stojí nehnuté,
jeho zlaté perute,
rozlievajú tichý svätý prút.
Ráno minúty navlieka,
čas, v dlani skryl,
úsvit do srdca vryl,
nehybná, spí, v srdci veľrieka.
Nie je to nič, iba sen,
odíde, s prvým lúčom,
zo strateným kľúčom,
prchavý dym a tieň.
Nie je to nič, len vzdych
čo letí za obzor,
osamelý sponzor,
tichý, skrytý dych.
Nie je to nič, len šepot,
čo zanechá vietor v tráve,
ozvena, ktorá práve,
nesie sa, ako psí štekot.
Osud prchavý moment,
zastavený v čase hlbokom,
príbeh odložený bokom,
cit, stratený argument.
Nie je to nič, len prísľub,
že po noci príde deň,
radosť smútok premení, viem
nový začiatok, skromný sľub.
31.08.2025 11:23:38 cappuccinogirl
Není to nic
je to mnoho
vždyť žiješ z toho*
sen skrytý, z víčky
a tys ozvěnou*