Lastovičky

Lastovičky

Lastovičky, krídla tmavé,
nesú posolstvo, lásky pravé.
Nebom plachtia, ticho letia,
jar prinášajú, s ňou nádej sveta.

Z diaľav známych, do jeseni,
hľadajú domov, staré steny.
Srdce však váha, pamäť bráni,
otvárať budú zabudnuté rany.

Ich spev sú tiché, žalostné tóny,
na zmenu sveta, na zmar zákony.
Už nie je dosť miesta pre ich let,
iba zlomok nádeje, čo im dal svet.

S námahou stavajú hniezda nové,
na rímsach stien, chladné, betónové.
Sú symbolom vytrvalosti, v tichom boji,
o prežití, v nekonečnom pokoji.

Aj keď to vyzerá na totálny krach,
sú tu ľudia, čo majú pre ne vzťah.
V meste, na dedine, s úsmevom v tvári,
vravia: "Vitajte späť, naši bludári!

Lastovičky, krídla tmavé,
nesú posolstvo, lásky pravé.
Oblohou plachtia, letia vpred,
k domovu, kde je srdca stred.

Hudba a spev AI