bez(teba)časie

utieklo to ako voda,

ktorá sa valí 

stredom tvojho vnútra

(píše tvoj príbeh

ten náš postupne zmyla)

 

misa čučoriedok

už sa ich nedotýkam perami

(nechutili by)

 

všetko sa vyplo

obrazovka zhasla

a signál (medzi nami) nikde

ostal len modrý šum

z vesmíru

(ticho,

v ktorom nepočujem ani 

vlastné srdce

pamätáš, merali sme si

tep

stále si hovoril,

že to tvoje bije 

rýchlejšie)

ale nie pre mňa.

 

výťah sa zastavil

na medziposchodí

(vadilo ti, že sa ich bojím?)

presne tam, kde sme stáli

aj včera (a aj veľakrát predtým)

s rukami vo vreckách

plné sú cudzieho pokoja

(kde je náš?)

 

ráno

deti utekajú do školy

psy čítať pachy nových správ

všetky autá poznajú trasu lepšie než ja

(ja som iba prasklina v asfalte,

po ktorej denne prechádzaš

— pýtaš sa niekedy sám seba,

čo teraz robím ja?)

 

úplne bezčasie

žiarovka,

čo bzučí v prázdnej chodbe

(ani jej teplo nezohrieva tak

ako letmý dotyk tvojho tela)

prečo ju už niekto

konečne nepríde vypnúť?