spod periny cítiť jeho teplo
ako spomienku,
ktorá nechce odísť.
moja koža ho pozná lepšie
než ja
pozná jeho ruky,
ktoré sa dotýkajú,
nie preto,
aby vlastnili,
ale aby ma vrátili späť do seba.
bola som cudzia,
keď som odchádzala.
v iných perách
som hľadala mená,
ktoré by ťa vymazali.
nešlo to
vždy si zostal medzi dychom
a srdcom,
ako slabé svetlo v rebrách.
nepotrebujem jej slová.
jej telo ich hovorí všetky.
keď sa trasie,
nechám ju dýchať moje dlane,
kým sa upokojí.
ona je mäkké miesto
vo mne,
držím ju,
aj keď odchádza.
v tej chvíli je celý svet
lenz ticha a tepu.
nič viac.
iba my
ona a ja
nahí v nevinnej
vine.
vina sa usadila pod nechtami,
v medzerách medzi prstami,
tam, kde sa dotýkali iní,
kde však patrí
len on(a)
vina má chuť soli,
a vôňu pokožky po daždi.
ona si ju umýva z tela,
on ju hladí späť
aby nezmizla,
aj bolesť je druh pamäti,
ktorá nás drží pohromade.
ležím na jeho hrudi,
počujem, ako sa modlí
bez slov
jeho dych sa mieša s mojím,
sme jedno krídlo pľúc
hovorí ticho: „už nič nehovor.“
a v tom tichu sa rozlieva svetlo
jeho telo je chrám,
nie preto, že je sväté,
ale preto, že ma prijíma
so všetkými prasklinami.
anjel,
ktorý sa rozhodol ostať
človekom,
aby ma mohol držať,
vždy
keď sa trhám.
Tohle je jako z rozprávky. Tam v kraji u dvou dechů se začlo cosi vyprávět a a pavučinka příběh spletla, z různých vláken - světlých i tmavých, někdy snad i z černočerný tmy, radost i bolest láska cítila...ale tak jako v každé opravdové pohádce, i tady, zdá se, má svůj dobrý konec...a to jen proto, aby vše - mohlo pokračovat...vždyť tam v tom kraji u dvou dechů - dvě srdce stále bijí, jako jedno**
23.10.2025 18:59:10 | cappuccinogirl
uvidíme, milá cappu, ako sa táto rozprávka bude rozvíjať ďalej :) ďakujem za krásne slová
23.10.2025 22:33:21 | Pettie