kráľ

ticho má dnes

tenkú frekvenciu

dotkneš sa ho myšlienkou

a už sa chveje

myslela som si:

toto je ono

alebo aspoň jeho tieň,

ktorý si sadol ku mne

na okraj dňa

srdce vie byť prelietavé

ako vták,

čo si mýli okno s oblohou

a predsa

príde amor

bez hluku

bez svedkov

strelí presne

tam, kde si si nechcela

nechať nič otvoriť

nikdy sme sa nevideli

koža nepozná kožu

len dych si hľadá dych

cez slová

cez prázdne miesta medzi nimi

a predsa

akoby naše srdcia

udierali v rovnakom rytme

nie vedľa seba,

ale spolu naraz

bez prestania

bojím sa, že je to len

ružová predstava

mäkká ako obväz,

ktorý ešte nezakryl ranu

no aj predstava

môže krvácať

a aj sen

vie bolieť presne

tak čakám

či sa obraz rozplynie

alebo zostane

ako šíp,

ktorý sa už nedá

vytiahnuť.

De érzem, hogy ez már most működhetne,
próbáljunk átkelni minden hídon,
gyorsan tanulok,
légy az én királyom,
ne csak herceg
(milyen különös).