plameň

Láska prišla potichu,

ako keď sa medzi prsty

rozleje víno

a ty si skôr

všimneš jeho vôňu

než chuť.

 

Najprv iba dotyk

v neurčitom priestore

nič, čo by sa dalo pomenovať,

iba nepresné obrysy

na stenách tela,

iba prsty, čo sa narýchlo

naučil do vzduchu písať

moje meno.

 

Potom už postupne:

korene v hrudi,

závrat v krvi,

jazyk ťažký

od všetkého nevysloveného

ja ťa počujem volať

medzi riadkami

Som opitá

z tvojej prítomnosti,

vidím to v zrkadle

vidia to na mne známi

je to z tvojich viet,

ktoré sa lámu ako chlieb

medzi prstami večera.

moja miestnosť sa kolíše

a čas má chuť po jahodách

 

spútaj ma 

drž ma za vlasy

nech kričím tvoje meno

Neviem, kedy sa to stalo

láska je krátky okamih pádu,

ktorý trvá celé noci

miluj ma tak 

ako keby si sa dnes

po prvýkrát narodil

... a v tom páde

sa držím všetkého,

čo nemá tvar dychu,

a  toho zvláštneho ticha

medzi dvoma údermi srdca,

tvojho biblického mena,

ktoré vo mne horí pomaly

ako alkohol

strácam rovno

vá

hu