Sneh

 

 

 

                    SNEH 

 

 Padajú nám vločky z neba 

 z roztrhnutej periny, 

 nadchýnajú mňa aj teba,

 symbol zimnej noviny.

 

 Prikrývajú šíre polia 

 snehobielym kobercom, 

 vtáčky v stromoch úkryt volia,

 pani Zima výhercom.

 

 Padá sniežik celý deň 

 na polia aj záhrady, 

 veľkú radosť cítim preň, 

 ani slovka výhrady.

 

 Sneh sa sype čoraz viac 

 ako v zimnej rozprávke,

 šoféri naň len hromžiac 

 v uviaznutej dodávke.

 

 Ochromená doprava, 

 samé drobné nehody, 

 tá snehová poprava 

 ruší chvíle pohody.

 

 Vtáča smutne šteboce 

 od zimy a od hladu, 

 správca domu frfoce, 

 sneh mu kazí náladu.

 

 Veľké biele chuchvalce 

 vábia deti k zimným hrám, 

 rukavice na palce 

 a už rýchlo bežať k vám.

 

 Snehobiela nádhera 

 všetky deti očarí, 

 do čižiem sa naberá, 

 úsmev v tvárach vyčarí.

 

 Za dedinou na kopci 

 pre sánkarov vhodný svah, 

 staršie deti aj drobci 

 prekonajú spolu strach.

 

 Po chvíli sa osmelia, 

 strmý kopec zdolajú, 

 k pretekom hneď zavelia, 

 na pomalších volajú.

 

 Detí zaraz plný dvor, 

 všade kriku, džavotu, 

 natešený malý tvor 

 púšťa sa do rehotu.

 

 Hoc vyštípaný od mrazu 

 v premočenom odeve, 

 usmiateho výrazu, 

 z nepohody nereve.