Príroda volá

Príroda volá

V prírode srdce sa mení
vietor šepká z lúk,
trápenie, starosti, hluk,
stratia sa v harmónii v zeleni.

Príroda volá, počúvam hlas,
vrátim sa k svojej podstate,
nájdem pokoj objatie.
Nechám sa unášať silou krás.

Rieky spievajú starodávny tón,
hory strážia prastaré tajomstvá.
Šepot vetra nesie posolstvá,
rozbije sa v srdci betón.

Chladná hmota s nebom súťaží,
zabúdame na zem, na korene.
V lese, sú naše pramene!
Srdce, čo ľúbi, to neťaží.

Zabudni na digitálny svet,
vráť sa do lona matky Zeme.
Pokoj v srdci drieme,
vdýchnem vôňu lesný kvet.