Zvlčilá

Mesiac v splne kotúľa sa
vlčia svorka vyje naň
divožienka rusovlasá
po pás v snehu bielu pláň

krížom-krážom prehľadáva
asi niečo stratila
- čo sa pod zem prepadáva
nenájde sa, spanilá

zbadala ma, hľadá ďalej
čo to pre mňa znamená?
v epizóde nenastalej
zostanem muž bez mena

vlčie vytie čoraz bližšie
uzatvára bludný kruh
neostáva mi nič inšie
martýr bude dobrodruh

vypadne jej slza z oka
táto nenájde tu hrob
nevrátim ju nikdy, horká
pravda je to, od tých dôb

čo sa svetom ponevieram
k osudovej žene snov
jednu z tých sĺz v dlani zvieram
našiel som ju, zmrznem s ňou

zavyjem na Lunu hore
z posledných síl ako vlk
kým sĺz nevyplače more
ja budem vyť bez odmĺk

rusovláske, bosej v snehu
z lásky, aby vedela
kto ju ľúbi, s kým v príbehu
polárnu noc prebdela