Zrútila sa veža, na hlavu mi padla
prvý raz smrť svoju šancu zle odhadla
len ma prizabila spŕška skál a tehál
pre nič za nič zmárniť by som sa nenechal
o chvíľu aj druhá, zas nepadla vedľa
nakoniec až tretia zo sveta ma zmietla
tiež sa zosypala, už ju mám v náručí
s vežami aj zvonov troje na zem zhučí
nik nebol nablízku, keď sa mi to stalo
o polnoci predsa najsladšie sa spalo
iba jedna smutná duša so mnou bdela
dvoje očí v slzách snom noc nezastrela
prečo som sa v noci pod vežami túlal
miesto bozkov v ústach vlastné slzy cmúľal
zrútili sa veže, na hlavu mi padli
odkiaľ o tom píšem, by ste neuhádli
tvá bělavá hádanka
leze mozku na kůrku
tipnul bych si
že píšeš
z Práglu
nebo z Prešpurku
tahle tvá se mi moc líbila
13.10.2008 22:42:00 | drsnosrstej kokršpaněl
Věřím,že píšeš z bezpečí místečka,kde opět stávíš si svůj zámek s věžičkami až do nebe.
07.10.2008 08:55:00 | s.e.n
Smutná moc,
zubatá má jistě zlost,
že Tvoje svíčka ještě hoří,
jiného smrtka hledat musí.
Pohlazení na dálku posílám,
bolístku Ti pofoukám,
hlava ať už netřeští,
pro dny příští posílám hodně štěstí.
29.09.2008 21:17:00 | JaniHani
Pro mne hodně smutná básenka, zláště pak konec ... chjoky, foukám a hladím na dálku.
29.09.2008 17:22:00 | NikitaNikaT.