Stena

Realita ma tlačí zo všetkých strán.
Odporný stereotyp života.
Viem dobre, že si za to môžem sám...
A táto večná samota.
Už ma viac zabíja ako teší,
Akoby všetci išli autom, zatiaľčo ja idem peši.

Postavil som okolo seba stenu,
a teraz čakám v tme naivne,
že ju niekto prelezie na druhú stranu. 
Že niekto tú temnotu rozoženie. 
Že bude mať vôbec niekto tú snahu.
Že ma tam nájde sedieť v rohu...
A rozdrví na prach moje väzenie.

Ale možno ma tá stena drží nažive,
a prvý kontakt so svetom ma zabije.
Záchranca, a zároveň vrah...
Stojí to za to riskovať?