NAHÁ

Stojím nahá tam

kde raz tvorili 

sme rodinu

tak čistú a nevinnú.

Ráno zobúdzam sa sama,

z rádia nehrá sladká neha

tak ako vtedy,

keď k posteli rozkoše

nosil si mi kvety.

Na vlakovej stanici

už sama s kufrom bojujem,

a nie len s tým.

S tebou odletel

poriadok i rád. 

Kde sa to zlomilo,

to dnes už presne netuším,

spomienky hluším

v hlasitej hudbe,

takej,

ktorá mi ťa nepripomína.