uteká po blate
do drobných pŕs sa jej vrýva mačka
otec sa dušoval, že ju utopí
uteká po teplom asfalte
v taške kričia fľaše
na dvore kričí otec
v kuchyni kričí mama
na stehnách kričia modriny
uteká po strnisku
za sebou ťahá detskú ruku
machovú sukňu
črepiny v päte
táto sa nikdy nezastaví
Smutný příběh... snad doběhne někam, kde bude líp:)
10.07.2023 13:23:47 | Žluťák
ďakujem za zastavenie sa aj za súcit s literárnym subjektom :)
10.07.2023 14:09:07 | alica.pise
To je moje vrozená úchylka, zvaná empatie. Prý se to nedá léčit:)
10.07.2023 23:32:56 | Žluťák