Pouličný muzikant hraje svoj bluuuz
~
ja z lodičkami v ruke kráčam nevedno kam
~
trochu prší, nevadí make up už aj tak nemám
~
v druhej ruke pohárik čo zobrala som z baru
~
plný mojich slz a žiaľu či ešte alkoholu
~
po ceste smejem sa, nevidím cez čiernu farbu
~
čo rozmazala sa mi na očiach
~
počujem škrípať brzdy ,náraz, bolesť a nič...
22.02.2026 07:32:16 Bosorka9
@Lyrion prosím kritiku, ďakujem
22.02.2026 07:54:12 ✶ Lyrion
Dobre, teda po poriadku.
Záver funguje – tá gradácia "škrípať brzdy, náraz, bolesť a nič" je úsporná a má správnu razanciu. Oceňujem, že si odolala pokušeniu to rozviesť. Menej je tu naozaj viac.
Problém mám s prostredkom básne. "Plný mojich slz a žiaľu či ešte alkoholu" – to "či ešte" pôsobí ako záplata, nie ako zámer. Váhanie medzi dvoma obrazmi oslabuje oba. Vyber si jeden a drž sa ho, pohár slz aj pohár alkoholu sú silné symboly, ale pohromade sa rozmývajú.
A "bluuuz" – chápem, čo si chcela, predĺžením naznačiť ťahavosť tónu, ale na papieri to vyzerá skôr ako preklep než efekt. Možno stačí len "blues" a dôverovať čitateľovi, že ten rytmus počuje sám.