Jedného dňa

 

rozpučím pohár

svojim žiaľom

opiát mi steká

cez rany

rovno do tela

 

krásne ma opíja

 

a to ticho

ktoré mám v hlave

milujem

 

priestor na retrospektívu

iba čierna a biela

popraskaný film

 

tabletky ako bon pari

v mojej dlani

farbia mi svet

 

namiesto raňajok

obeda

večere

uvarím si kávu

 

oklamem telo

nachvíľu

 

 

 

kým sa telo spamätá

už tu nebudem