márne hľadám odpovede
v čierne natretom strope
aj v prázdnych plechovkách
od farby
ticho bdie tma
a mlčky vyškiera sa mi
priamo do tváre
sme od seba
pol kroka vzdialení
ale nikto už nemá
krok nazvyš
premárnili sme ich
príliš často sme chodili
okolo seba
plní hnevu
egoizmu
a hrdosti
teraz to zaháňam
čímsi iným
švihadlo občas v rukách
občas na krku
nadväzujúce na seba
ako deň
a noc
nie podľa nálady
ale bezodkladnej
nutnosti
Snad od tebe jednou budu číst nějakou nabitou krásnými pocity, jde ti to dobře, ale tahle témata píše tak trochu život...
04.02.2014 23:20:50 | Robin Marnolli
neviem.vždy keď sa cítim o kúsok lepšie,nedokážem napísať ani riadok.
05.02.2014 12:44:25 | maliska
se švihadlem už jsem dlouho neblbnul...jak byla ta abeceda...na jedné noze...na druhé noze...vajco...křížem...
04.02.2014 23:18:36 | enigman