o pol druhej
o pol druhej
po nociach
odovzdávam svoj krik
splašeným vtákom
pravidelne
dvanásty deň v mesiaci
o pol druhej nad ránom
si líham na trávu
keď začne byť obloha príliš ťažká
pohodlne sa usadím
a čakám
vidím smrť tam
kde iní vidia radosť
je to prekliatie
kým dohrá táto platňa
bude ráno
a už žiadna šanca
na šťastné konce
Komentáře (5)
Komentujících (3)
Doporučit
Tisk