strach o stratené duše

v preplnenom meste plnom turizmu

bolo ticho

nevidela som nič

a nikoho

nepočula som nikoho

a nič

všetky tváre boli v hmle 

prázdne boli ruksaky

prázdne vleky

prázdne vlaky

prázdne poháre

a hmla

sa roztekala aj na tom najvyššom štíte

 

 

v preplnenom meste plnom turizmu bolo ticho 

keď som konečne vošla

do malej izby

páchnucej cesnakom, premilovaných dní a nocí

spln vystriedal slnko

a pár polárnych lúčov

 

potok hučí

zaplavuje srdcia aj tých posledných túžob

a vietor 

unáša úzkostný výkrik

niekde až pod hladinu

Tatranských plies

 

.