Bezdomovec Milan - U mňa v byte ?!

Anotace: 4.časť, ktorá naväzuje na predchádzajúce časti... Aké je to pozvať si k sebe človeka, ktorého poznáte krátko? Sú to dosti intenzívne pocity...:D nebolo to vôbec easy

Nutno dodať, že Zuz mala vždy čuch na ľudí,
ani ju v ten okamih nenapadlo, že je možnosť, že sa neprebudí...

že je nejaké nebezpečenstvo...
a i keď poskytla mu obyčajné veci,
on cítil sa ako jeho veličenstvo...

Sprcha, teplé jedlo,strecha nad hlavou,
pokojný spánok
otvoril sa nový pohľad na svet,
ktorý viedol cez známy altánok...

To ,čo mne prišlo fádne,
on ospevoval neustále ladne,
radosť ja som uvítala a
ponúkla jej nech si sadne...
a Milan už nebol na dne,
prišlo mu to ako v sne,
dúfal, že už nikdy tá radosť nezhasne...

Až schovala som si všetky money pod vankúš,
pre istotu,
až prikázala som svojej mysli hlasne čuš !
áno, riziká sú tu,
až utíšila som sa hlasom,
robíš, čo robiť chceš,
stojí za to, ten pocit, že žiješ...
konečne zaspala som...

Počas 2. noci, keď už zaspávalo sa mi ľahšie, značne,
čosi prehlušujúce v tichosti mračne,
zobudilo ma a v tom,
pozorovala som Milana,
ako obhliada ku všetkým kútom..
Surovým mávnutím prútom,
ohromilo ma, čo si si myslela?
v tom mozgu dutom?

Jasné, že šmíruje a hľadá, čo by si mohol vziať.. .
v tom zaznelo šeptavým hlasom: kam som ho ja blbec mohol dať?

Áno, Milan však hľadal niečo svoje,
po pár minutách utíchli moje paranoje...
a pýtam sa , čo hľadáte ?
"Hledám ten prokletý telefón ..."
Ten je u zástrčky na dráte...
"no jo, vystrašil jsem se zbytečne, pardón..."