Chválim palicu

Anotace: zo šaflíka

(Spomienka na barlu)

Chodíme spolu.
Sme najlepší priatelia.
Po toľkom, toľkom boji,
krok sun krok
celý dlhý rok.

Šikovnosť mi nechýbala,
neraz padali sme na hubu
dobre mi však pomáhala
bezohľadnom prúde
veriť jej budem.

Ach! Ľudské duše — skaly holé!
Do hlbín srdca nezdolané,
chcel by som vrelo
tieto bralá
z láskou obopnúť.

Dnes, tak ako včera
sprevádza ma
každý boží deň
zopár krokov
odvážnejšie stále vpred.

K potoku, raduje sa,
keď ma vidí,
hučí,
skáče
s penou u huby.

O svoju lásku opretý
nekonečnej hre
pri tanci vln
myslím na vlastné sily,
keď pôjdem domov.

Skúmam kroky
skúmam bolesť,
ďalej ísť,
ostať stáť,
či pomoc vyhľadať.

Cieľ na obzore
však proti vetru
strácam sily
bije a bije
rečami provokuje.

Čo tu trčíš
poď so mnou
o závod do skoku.
Nemáš síl!
Tak sa strať!

Precitol som včas,
ako prišlo,
je preč
iba potok vyliaty
chce viac koryta.

Načo vlastne, koľko treba
ku šťastiu, to sa nepýtaj.
Kto by chcel celý svet...
i to sa stáva
života nás neraz rozplakal.

Utrpenie, to snáď nie,
ale je tu, pre každého,
kúsok alebo kus celý.
Je tu i človek, pre človeka,
pre tvoje líce zrosené.