Čiapočka

Anotace: Keď šťastný koniec neznamená vždy to isté :)

Čakala Čiapočka na vlka.
Či čakal len on na ňu?

V lesíku slabá, útlučká.
Už zase šla k babičke.
Tak kázala jej rozprávka,
tak povedali ľudia.
A ona šla, vždy poslušná,
desy sa u nej budia.
Pozná už scenár,
cestu
i vlka snáď.
Tak prečo strach,
keď už sa nemá čoho báť?

Prečo ju zrazu pochytil
ten silno zvláštny pocit?
Prečo už zrazu nevie,
či ku starkej chce ísť?

Skúsila spýtať sa
ľudí,
nech jej povedia.
A tí len súhlasne hlavou kyvkajú.
Že tak to má byť,
že veď aj soľ nejde do čaju.
A ona nemôže sa hrať na tri prasiatka.
Má svojho vlka.
Tak nech len ide, nech sa neľaká.

A tak Čiapočka znovu odhodlane vykročí,
tou známou cestou lesom, dolu úbočím.

Keď zbiera kvety, stane sa už známa vec.
Prichádza vlk, ten istý, nakoniec.
Pozerá na ňu a na chvíľu stráca dych.
Čiapočka, počúvaj, ja viem, čo má teraz byť.
Že mám ťa zjesť aj s babičkou ťa zabaliť.
No nejak mi to nesedí,
akoby čierna tma cezo mňa preletí
a ja už viac nie som pripravený hrať sa na vlka.
Už nechcem to, čo znie ako lákavá ponuka.
Neviem, či rozumieš, či vyjadril som jasne,
to, čo som objavil cestou, čo mi znie tak krásne.

Čiapočka počúva, vláskami potočí.
Takéto myšlienky šli som mnou dole úbočím.
Rozumiem vĺčko, viem, čo chceš naznačiť.
Ani ja nechcem už ďalej takto žiť.
Ľudia, tí vraveli, že sa to tak patrí.
Že ja som len jedna. A prasiatka?
Tak tie sú tri.
Že vraj ja len k starkej,
netreba mi šíri svet.
Vziať košík s vínom a nejaký ten kvet,
že toto je moja úloha.
Že toto je môj svet.

Verím ti, vĺčko môj,
rozumiem preveľmi.
Tak buďme si navzájom priateľmi, učiteľmi.
Ja budem učiť ťa písať a tvoriť,
ty zase pre zmenu prírodou ma školiť.
Ja poviem ti, čo o svete už viem
a s tebou spojiť to do celku chcem.
To všetko, čo poznáš.
Všetko, čo poznám ja.
Objaviť, tvoriť a žiť
to môžeme obaja.

Vlk srdcom súhlasil.
I žili si svorne.
Viac pravdivo, či tak viac skutočne.

Hľadali svet a seba v ňom.
A potom, keď ho našli,
mohli objaviť aj zvon,
ktorým zazvonili rozprávke.

Pretože si vytvorili vlastnú.
Ktorou chcú pravdivo
naplniť život svoj.
(Tú chvíľu krásnu.)