Je notoricky známe, že istý Einstein, pred viac než sto rokmi, vyslovil postulát o relatívne nekonečnej obmedzenosti ľudskej. Limitovanej iba rýchlosťou jej šírenia, blízko ku tej svetelnej. Protiváhou osvietenosti sú antifotóny tuposti. Možno je to tá temná energia, ktorú chcel pán Albert neúspešne vtesnať do akejsi kozmologickej konštanty. Zrážka blbca s antiblbcom vyvolá ich vzájomnú anihiláciu, pričom uvoľnená energia sa pridá na stranu rozpínajúcej sa tmy. Asi preto vesmír postupne vyhasína a jeho celkové IQ sa mrazivo plíži ku absolútnej nule. Hovorí sa tomu mentálna smrť univerza, vrchol rozumového chaosu. Toľko ku Hawkingovským teóriam, za ktoré by ma vedec asi ani nepochválil, ktovie však. Podľa Murphyho zákonov, čo sa môže pokaziť, pokazí sa náramne a toto je na dobrej ceste. Lebo, našťastie, zastaralé analógové IQ už vieme nahradiť novým, úplne digitálnym UI.
Ale k veci :
V termálnom kúpeli, na mieste, kde Karel Čapek napísal v r. 1920 legendárne nadčasový román R.U.R., rozumne ma osviežila povedomá formulka:
R. U. R rovná sa UI
alebo
UI = U.(R )na druhú
Preložené do reči medziľudskej :
Umelá inteligecia /UI/ dneška generuje užitočných idiotov/UI/ zajtrajška.
Kauzálne univerzálnych, kvadraticky pomnožených.
Poznal to už Archimédes, keď márne vysvetľoval Románskemu Robotovi, aby nechal na pokoji isté kruhy. Mohli by sa cítiť dotknuté algoritmom chybovosti privátneho pieskoviska. Ak by ho zapichol kružidlom, dejiny večného Ríma mohli vyzerať inak. Aj keď tam skončí každá ich cesta.
Nakoniec, nikto nie je dokonalý, len ten, čo už dokonal, aj keby nič rozumného nebol nikdy vykonal.
I nie z každej vane vyskočí čistokrvný Archimédes.