V moldavskej stepi 7.

Anotace: Veronika

Sedela na lavičke pred domom a počúvala v sluchátkach hudbu. Nelíšila sa od bežného zjavu kdekoľvek inde na Starom kontinente. Pohmkovala si nahlas a klepkala všetkými štyrmi prstami a striedavo i palcom do rytmu. Mohla mať takých deväť a z diaľky vyzerala na to, že sem všetkým činom patrí. Išiel som okolo a ledabolo pohupoval rukami do kroku. Typové, vzdialené predmestie vidieckeho okresného mesta bolo navlas podobné tým ostatným. Plechové bráničky lemované stromami, dopoly kmeňa obielené vápnom. Pešinky po oboch stranách cesty a naskladané hŕby dlaždičiek, pripravených na kladenie, neviem, dokedy ešte neexistujúcich spevnených chodníkov. Opodiaľ cerkev s modrými kupolami a čelnou ihlanovitou vežou – zvonicou. Babička idúca z večierne si ma premeriavala od hlavy po päty prižmúrenými očami. Prechádzala popri dievčatku, čo zdvihlo sa bez slova a otvorilo starkej malú bráničku. Zo dvora vybehlo psíča a poďho rovno do mňa. Zdraplo ma za nohu až som pocítil jemný, ale dôrazný stisk psích čeľustí. V okamihu som sa ho striasol, šteňa odletelo a buchlo o plech. Bránka zavibrovala a pes zakňučal. Vybehla gazdiná v bielej kamaši s katrincou okolo pása a zaviazanou vzadu nad bedrami na uzol s mašľou.
- Huliganule tare krutoi, tu, nekaz, koziol! Okríkla ho a šmarila nohou dnu, až ho človeku prišlo ľúto. Dole na nohavici sa mi začal objavovať fľak od krvi.
- Du te repede si adu o batista! Zavolala na dievča. To ako blesk stratilo sa vo vchode do domu a v mihu bola naspäť. Podávala mi bielu ručne vyšívanú vreckovku. S úžasom som sa zdráhal prijať taký skvost a zanešváriť ho svojou krvou. Dievča ošetrilo miesto farmaceutikom, pohotovo priložilo sterilný obrúsok a nakoniec plátienko na ranu a krv sa začala rýchlo vpíjať do beloby s červenou srdiečkovou výšivkou. Presakovala škvrna. O chvíľu dokrivkala babka a v dlani niesla akési tvárne čierne želé:
- Soc, buzina čorna. Si foaie de stejar. Zaševelila a opatrne priložila zvonka na obklad. Veronica, tak sa volalo dievča, mi ho pevne obviazala prúžkom čistej látky.
- Luati loc, poftiti, nu va suparati. Ponúkla ma gazdiná. Sadol som si a robil sa, že sa nič nestalo, čo som si aj naskutku myslel, lebo takéto incidenty som už predtým absolvoval. Raz som dokonca stál nalepený tesne na stenu dobrú chvíľu, kým sa pes utrhnutý z reťaze ukľudnil. Nie u každého to však funguje rovnako. Zažil som aj také, že pes sa na mňa tlačil čumákom, ďalší dvaja čakali na povel k útoku a ja som sa im prihováral monotónnym hlasom a spieval, kým sa ten ich vodca rozhodol povoliť, ibaže len vtedy, keď na prenosnej bunke v areáli staveniska otvoril dvere nočný strážca zvereného teritória.
V istej destinácii, na neďalekom pahorku, týči sa kamenný obelisk padlým hrdinom. Tam som raz neskoro večer mienil prenocovať vonku. Ešte z nádražia bolo vidieť osvetlený objekt nad mestom, tak som sa rozhodol vyštverať sa tam na noc. Nakoniec som prešiel pomedzi uličky predmestia a ocitol sa na lúčnej obline, susediacej s pamätníkom. Osvetlenie ktosi už medzitým stihol vypnúť a všade naokolo nastala nepreniknuteľná tma. Po pamäti som otvoril batoh, šmátrajúc po veciach v ňom. Naďabil som na baterku a v nádeji, že rýchlejšie natiahnem prístrešok, rozsvietil som ju. Na nemilé prekvapenie som zistil, že sa nachádzam v obkľúčení miestnych psov, ktorí v tom okamihu začali dorážať. Rýchlo som zhasol, ale brechot sa blížil zo všetkých strán a kruh sa uzatváral. Skrčil som sa k zemi a prestal hýbať. Psi boli už veľmi blízko a ovzdušie bolo presýtené súvislým brechotom, premiešaným s horúcim dychom rozohnených papúľ. Prvá minúta prešla, ale psy nezaútočili. Držali odstup odo mňa taký meter. Ani od chrbta som nezacítil čo len dotyk. Začal som sa ubezpečovať, že azda bude už naveľa lepšie, preto som nepohnute ostal ďalších desať minút v rovnakej pozícii. Niektorí psi poľavovali v brechote a celkovo intenzita hluku sa znížila. Psy jeden po druhom, vydávali kašľavý zvuk a otáčali sa preč. Jednotliví začali pobehovať okolo zvyškov zhromaždenia a snorili po zemi. Potom obďaleč značkovali terén. Keď nastalo ticho, žiaden už nenarušil jeho majestát. Hodnú chvíľu pobehovali v oblúkoch raz sem, raz tam.
Potme som upevnil nepremokavé plátno a do rána v jednom kuse spal. Keď som sa prebudil, otvoril som oči a poobzeral sa naľavo i napravo. Krásna kólia ležala hneď predo mnou. So vztýčenou hlavou sa obrátila ku mne, potom vstala, pretiahla si nohy, zívla a predtým ako odbehla, zodvihla ľavú zadnú nohu a označkovala si lanko pripevnené o kolík.
- Čo počúvaš? Opýtal som sa Veroniky s nepredstieraným záujmom.
- Besný nie je, netúla sa, bol práve u veterinára. Mám tu Irinu Rimes. Jej nový album. Odvetila čulo a podala mi jedno zo sluchátok. Poznal som jej prvý hit „Visele“, no tým sa končili moje vedomosti o mladej moldavskej speváčke.
- Sama si píše piesne a sú veľmi kúl. Zdôraznilo dievča.
- Úplne ju chápem. Dodala a ja som hneď pochopil, že prečo. Prečítal som si to v jej očiach.
Veronica je dcérou rozbehaného a aktívneho starostu okrajovej mestskej časti. Počas štúdia sa mal k technickým vedám a teraz sa všemožne usiluje dať do poriadku infraštruktúru. A nemá času nazvyš.
Prehral som Veronike zopár našich skladieb z appky v mojom smartfóne. Stali sme sa priateľmi. Keď sa pred domom zastavilo nákladné auto, ktoré tam potom vyklopilo hromadu štrku, vošiel otec do domu.
- Salut! Bun venit, prietenul meu, e mai bine? Ukázal na moju nohu a natiahol sa do kredenca za papiermi od zverolekára a fľaškou s nápisom „Rachiu de tescovina“.
- To je pripravené z matoliny, zvyškov a výliskov. Je výsostne liečivá, musíš teraz viac dbať o svoje zdravie. Môžeš si to overiť na nete. Máme tu naťahané optické káble a sieť pre celú štvrť. Štrngli sme si na privítanie.
- Synovia študujú v Iasi informačné technológie ale tuto, najmladšia, nechce o tom ani počuť. Má zálusk na herectvo. Viem si ju predstaviť aj ako šikovnú doktorku. Našim futbalistom ošetruje na ihrisku zranenia. Pripili sme si na to všetko druhý raz. Potom sa ospravedlnil a utekal na akési pracovné stretnutie.
- Tato na mňa nemá veľa voľného času. V nedeľu ma bráva na futbal a to je všetko. Zato babka je hotový poklad. Vyskočila a objala ju tuho okolo ramien.
- Počúva so mnou pesničky a ja sa pri nej nenudím. Poď, pustím ti niečo od Dua Lipa. Čo tak napríklad „Physical“?…