V moldavskej stepi 134.

Držím v ruke mobilný telefón a s pomocou MEMS senzoru a integrovaného obvodu v mojej dlani posielam digitálny signál do anténky, ktorá ho mení na elektromagnetické vlnenie so zmenenými vlnovými vlastnosťami a prostredníctvom celulárnej technológie, vo výškach i hĺbkach, podelených do hexagonálnej siete, frčí ono, zmenené na svetelné pulzy, cez podzemné a podmorské optické káble do kýženého cieľa, potom i ucha, kam dorazí po aktivácii reverzného procesu opäť ako lahodný, ľudský hlas. Operátori v Moldavsku deklarujú sústavné vylepšovanie 4G siete. Pokrytie 5G sieťou je ešte v plienkach a testovacia rýchlosť sa pohybuje niečo nad 2 Gbps, z možných dvadsiatich. Tunajšia latencia zaostáva za stredoeurópskou, ale postupná implementácia novej architektúry 5G Stand-Alone sprístupní neobmedzený potenciál infraštruktúry 5G, čím umožní ultra nízku odozvu a vytvorenie viacero izolovaných virtuálnych sietí na rovnakom fyzikálnom základe v rámci funkcie Network Slicing.
Komerčná dostupnosť šiestej generácie mobilných sietí sa očakáva o päť rokov. Znamená to pre nás a našich potomkov prísľub zažiť prenos dát s rýchlosťou od 100 do 580 Gbit/s, čo umožní prostredníctvom Advanced reality vnímať priestorové hologramy proťajškov! Do akej miery vstúpi do projektov umelá inteligencia, nevedia s určitosťou ani ich samotní autori.
Terrahertzový čip na topologické tvarovanie elektromagnetických vĺn do smerovaných lúčov v neobsadenom úseku elektromagnetického spektra, medzi mikrovlnami a IR žiarením, umožní realizovať dátovo náročné aplikácie systémom „beamformers“, čo zabezpečí dosiahnutie destinácie bez strát a degradácie.
- Takú ti jednu tresnem po papuli, že sa nehanbíš! Ozval sa hlas v mojej bezprostrednej blízkosti. Prizrel som sa lepšie v úľaku a zbadal akési mini-neveľa, skoro-nič, ktoré zdvíhalo na mňa zovretú päsť do výšky, nad hlavu, koľko sa dalo. Hologram môjho náprotivku po telefóne sa odlepil od displeja telefónu, zoskočil na zem a počal sa rozdrapovať, čoby na javisku:
- Berieš rozumy od AI, vydávaš ich za svoje a nafukuješ si ego, že aký si vzdelanec. Pred kým pózuješ, veď tu nie sú ani krásky, ani tí expertízni vlakonosiči, čo nemajú ani potuchy o tom, aký je môj dešpekt k nim obrovský.
- Si kto, že sa pýtam tak hlúpo? Vyhŕklo zo mňa takmer urazene, no bez známky vedeckého pátosu.
- Veda ma ešte nedefinovala. Takže pre teba, čisto nábožensky – tvoje svedomie. Vlastne univerzálne svedomie, lebo aktuálne niet ohraničenia, ktorému by som sa muselo podčiniť.
- Si religiózny fenomén, alebo virtuálna realita? Zadal som otázku.
- Nie som ani psychologický fenomén a ani socializačný produkt, či Boží hlas. Môj koncept má pôvod vo filozofii, vraj som bolo „Daimonion“, vnútorný hlas, či konkrétny výsledok poznania morálnej akosti svojich činov, Akvinského „Iudicium rationis“.
- Ak nie si Boží hlas, tak čí potom? Opýtal som sa naivne.
- Som svedomie, tvoje „ja“. Nie tvoje JA, JA, JA, len a len JA. Som tvoje „ja“, malé, mrňavé, ale o to väčšie, než to tvoje nebotyčné JA, siahajúce Bohu takrečeno až do chodidiel. Vieš dobre, že iba do Jeho podrážok, ďalej to svoje EGO nenafúkneš, ani ako by si si dal na tom záležať.
- Ako to vieš? Opýtal som sa nedôverčivo. Nejaká latentná hrdosť sa vo mne vzoprela výpadom tejto mikro-hlásnej trúby.
- Ha, ha, ha! Dovoľ sa mi zasmiať. Dosť bolo Alexandrov, Herodesov, Petrov a Katarín Veľkých. Aj všelijakých Veľkých Rumúnsk, Španielsk, Británií a Uhórsk, Ukrajín, Albánsk a Sŕbsk, Gréck, Bulhársk a Tureck, Veľkých francúzskych revolúcií, Veľkých sťahovaní národov alebo Veľkých írskych, čínskych, ukrajinských i povolžských hladomorov, aj Čínskych múrov a Andersenových Veľkých morských hadov. Všetko „veľké“ je smiešne malé oproti mne. MNE, oproti všetkej tej zanedbateľnej, ľudskej ničotnosti. Vaše megaloexpresie by ste mali prehodnotiť, šmariť raz a navždy het, na smetisko komprimovaných dejín, lebo to, čo vás čaká v blízkej budúcnosti, neznesie zdieľanú útrpnosť s takýmito malichernými hračičkami vašich prikrátkych, „príkladných“ historických epizód.
- Tá história sa teba netýka? Nedalo mi neopýtať sa trochu strmšie.
- Odpovedz si sám, snaživý primitív! Nahnevano znela odpoveď.
Mráz od rána povolil máličko a zubaté slnko sa zodvihlo vyššie. Ozaj, nebesá sú len do výšky slnečného kotúča nad obzorom, alebo siahajú ku koncu vesmíru? Čo presne znamená ten pojem nielen vo fyzikálnom význame, ale predovšetkým v duchovnej oblasti, nevie nik, akže verím, že sa nemýlim v konštrukte tohto zloženého súvetia.
- Čo ak 3I/ATLAS nie je kométa? Napadlo ma tresnúť z mosta do prosta. Slovný bungee jumping je osvedčená metóda, keďže elastické lano voľnej myšlienky, vo voľnom páde, poskytuje dostatok adrenalínu pre zhutnenie prekérnych, jalových rečí.
- Si sa zbláznil? Mňa sa pýtaš? Odpovedz si sám a zistíš natvrdo, v priamom prenose, čo si zač. Hlupák, či mudrc. Dezolát, či inteligent. Áčko, či Béčko, vlastne obrátene. Odpovedalo svedomie, javiace sa úporne v podobe miniatúrneho hologramu, takže sa nedalo ani len pozrieť mu do očí. Zatiaľ som sa o tom nepresvedčil, ibaže nechcem predbiehať chod udalostí svojou „curiosity“ ako hentamtí Amerikáni na Marse.
- To je ono! To je ono! Zakričal som viac-menej pobavene. Nedalo mi nevysmiať ono, údajne moje vlastné svedomie. Začínal som nadobúdať dojem, že hrá na mňa inú „svoju“ podobu, než tú, ktorú som dosiaľ poznal. Ach, určite ho úspešne koriguje AI. Ak môj telefón vie komunikovať s mojím „ja“, teda nie „JA“, bude to najnovší výdobytok vedy a techniky v ľudskej histórii.
- To nie je ono, ty cvok! To presne nie je ono. To je tvoj koniec! Začul som prorocký hlas.
- Tým pádom aj tvoj. Dokončil som načatú tému logicky.
- Ako to vieš? Poradil si sa s AI? Ako môžeš beztrestne šíriť takúto dezinformáciu, keď nevieš ani to, čo sa udeje v najbližšej sekunde? Rozčúlene sa rozkričalo svedomie. Ubezpečilo ma v tom, že virtuálna realita nemá budúcnosť, alebo má, ale na rozdiel odo mňa vie, akú.
- Odmietam tvoju interpretáciu AI. Ak existuje Boh a AI zároveň, nie sú totožné, lebo AI je uspôsobená prejavovať schopnosti podobné človeku, ale nie Bohu. Keďže človek je stvorený na obraz Boha, autonómne rozhodovanie a optimalizácia je odvodená od človeka, no nie od autentického algoritmu Boha.
- Prečo sa potom pýtaš na 3I/ATLAS? Ak tvoje svedomie, to jest „ja“, nie „JA“, radí ti ignorovať nejakú kométu na nebi, prečo hrešíš proti nemu tak flagrantne bezočivo? Alebo si myslíš, že ostatná väčšina ľudí je stádo a nezaujímajú sa o tú bodku hore z čistej ľahostajnosti? Nie, tvoje „JA“ ti bráni poznať, že si evidentný kazisvet a ničíš povesť ľudstva, ako takého, v celom vesmíre, svojou neschopnosťou vidieť všetko všecíčko z toho jedine správneho uhla nazerania na svet? Načo si vôbec chodil trikrát do škôl, keď ti je kritické myslenie za hriech? Vysypalo sa na mňa ako z vreca.
- Nuž dobre, ty „ja“ s malými písmenami, správaš sa ako víťaz. Dnes kde-kto víťazí, až pokým nebude toho, kto by to víťazstvo nakoniec oslávil. Povedal som si napokon len tak pohlasne, aby som azda nedráždil svojho navýsosť jasného protivníka.
Napadlo ma totiž, že moje skutočne reálne svedomie sa píše s veľkým „J“ a malým „a“. Z toho vyplýva, že sa sem votrelo ešte iné, pseudosvedomie. Ako sa ho zbaviť, ak je to produkt naj“advanced“ technológie? Ako sa prezentovať pred vedeckým svetonázorom, ak chcem byť zadobre s ním, avšak prednostne so sebou samým? Bojím sa schizofrénie skutočnej, ale aj tej, z ktorej by ma mohol obviniť hocikto, kto na to má, či nemá papiere. Nikdy sa mi nestalo, aby moje svedomie takto odprezentovalo svoju existenciu. Dakto sa tak dokonalo vžil do role môjho svedomia, až ma skoro presvedčil, že hra na javisku, nie je hra, lež VR bez Véčka. Je to, akoby mi nasadili na oči „goggles“, čo ma chránia od špecifikovaných environmentálnych hrozieb. Ibaže videl by som svet reálne bez nich, hazardujúc so zrakom, vplyvom škodlivého UV žiarenia, industriálnych chemikálií alebo prachu, či chlórovanej vody?
- Pozri sa na nadmerne husto medializovaných mocných sveta, ktorí hravo už roky zvládajú virtuálnu realitu. Počúvajú svoje „ja“ a kŕmia ním svoje „JA“. Som potrava, a kto si ma dáva pravidelne, pocíti takú príjemnú závislosť, že neodolá viac. Čím častejšie si ma užíva, tým som príjemnejšie sústo. Najlepšie denne, potom nekričím a nevyčítam. Zo s-vedomia sa zmením na nad-vedomie svojich uvedomelých vedomostí. To dá pocit neporaziteľnosti a bezhraničnej súnáležitosti s virtualitou. Napríklad virtuálne svedomie je minimálne rovnocenné tomu púhemu ľudskému, ak nie na všetko schopnou simuláciou „víťazstva“ nad jeho reálne možnou a vysoko pravdepodobnou hlúposťou.
- Zvíťazilo som nad tebou! Ty o tom nevieš pranič, ale moje a podobných mne, víťazné ťaženie celým svetom ukončí raz a navždy tie vaše predpotopné hypotézy a abstraktné koncepty teórií, odsúdené na potupný zánik. Nastupujúca generácia odmieta klasické experimentálne konštrukty, neschopné syntetizovať zložité interpretácie možného i nemožného výkladu súcna. Priamo pozorujem ten nádherne sľubný vývoj a idem sa zadúšať od pozitívnych emócií mládeže z hladko prijímanej virtuálnej komplexicity. Ostávaš sám, na posmech, nezaradený a opľutý inteligenciou, lebo i tá je prijatá ako virtuálna a prekrýva nejakého, možno rámcového, dočasného Boha, ktorého „Absolútno“ neznamená odteraz absolútne nič.
- Takže doposiaľ tak a odteraz inak. To tu už bolo, nič nového pod slnkom. Vyriekol som konečný verdikt, ktorý ma jednoznačne zaradil do surreálneho sveta nenávratne zašlých čias. Praštil som gadgetom o zem bez toho, aby sa bol rozbil. Zrejme sa vydám po novom, cestou náhodných absurdít v snových kompozíciách. Takto skôr neopustím bezpečie reálnej fantázie, ktorú som si osvojil už v detstve. Budem sa držať slobody, mimo virtuálnej logiky, napriek tomu, že tá rozumná logika vecí, je tak praúboho ľudská a prekonaná. Moldova je pre mnohých pomenovaná podľa riečušky „Moldova“, ale pre mňa je to „Mol(o)dava, obdoba anticky prastarých dáckych názvov pre sídla a aglomerácie, napríklad Sucidava, Patridava, Piroboridava, Polondava, Rusidava, Ramidava, Sandava, Utidava, Zusidava, Dausdava a podobne. Ukrajina je pre niekoho „U kraja“, či „Okrajina“, no pre mňa, popri Rus´i Kyjevskej, práve pre jej veľavravne existujúci prívlastok, bude i naďalej figurovať na scéne dejín východnej Európy et altera pars, „Rus´ Ugroinna“, nesúca v názve stopu „ugr“, dokumentujúcu spoľahlivo prítomnosť dvoch etník v súdobom, tesnom susedstve, na Divokom poli..