22.10.2021
Zobudí ma tiché – mami!
Posadím sa, poobzerám, nikde nikoho. Idem vedľa zapnúť počítač. Mail od Monky: „Dnes ti neprídeme...“
Navarila som si večer, ale nevadí, v chladničke vydrží do štvrtka.
Večer telefonujem, pýtam si Haňu.
„Bolo mi za tebou smutno. Môžeme sa porozprávať?“
Ticho.
„Počuješ ma, Hani?“
Ticho.
„Čo si dnes robila?“
„Neviem.“
„Ako si sa hrala?“
„Neviem.“
„Boli ste na prechádzke?“
„Neviem.“
„Bola si dnes u Oly?“
„Neviem.“
„Čo si papala na obed?“
„Neviem.“
„Myslela som, že pokecáme a ty nič nevieš.“
„Žaškočija ši ma.“
***
Iva išla do Bolešova pre vylisovanú šťavu z jabĺk. Zastavila sa u sestry Monky.
„Už musím ísť, Hani,” lúči sa s neterkou. “Idem do Farmárika pre jablčnú šťavu.“
„Počkaj!“ malá beží pre svoj telefón. Niečo postláča a telefonuje: „Haló! O pol šiedmej. Dobje? Mhm...mhm...dobje. Dobje.“
„Môžeš tu ešte oštať, fajmájik ťa počká,“ oznamuje Ive.
Jak už jsem asi psal já děti nemám a nechci, ale je to roztomilé.
06.02.2026 00:42:13 | Štětec bez obrazu
Moja najstaršia tiež deti nemá
užíva si chvíle s neterami
tak som rada že aj ty, s mojimi vnučkami
06.02.2026 09:24:54 | gabenka
Mám s tou Hani pocit, že má fantazie natolik, že k nám přijde na Liter brzy publikovat!* :-)
06.02.2026 00:40:53 | šerý
za pol roka sa naučila v škole slušne čítať a písať
všetko mi slabikuje cez rameno
tak nás raz prekvapí a prihlási sa sem
a začne komentovať príspevky babi gabi
:)))
06.02.2026 09:26:57 | gabenka