Prvá bitka

28.10.2021

Malá bola divoká, bolo nás v ten deň u nás plno, odmietala pred odchodom upratať hračky. Chystala som v kuchyni jedlo a nákup pre mamu, neviem presne, ako sa situácia vyhrotila. Počula som len pleskot a Monkin úžas: „Ty dostávaš po holej?“ Vzápätí Hanin usedavý plač.

„Stále som ti len sľuboval, raz si sa musela presvedčiť, že to myslím vážne,“ prehovoril otec.

Veľmi ma to pobúrilo, ale nezasahovala som, pochopiteľne. Monka sa postavila na stranu tatina: „Vidíš, Hanka, takto to dopadne, keď neposlúchaš.“ V tejto situácii nemohla reagovať inak, navyše s ním naozaj súhlasila.

Predýchala som a využila moment, keď prišiel do kuchyne.

„Bola som na teba pyšná, ako si viedol Haňu. Trpezlivo, bez náhlenia, vždy si ju nenásilným spôsobom doviedol k tomu, aby hračky upratala, alebo ti pomohla. Toto bolo tvoje zlyhanie, nie jej. Nepáči sa mi to. Hnevám sa na teba. Vieš, že som tolerantná, do výchovy vám nezasahujem, ale toto nie.“

„Čo som mal urobiť?“

„Mal si sa s ňou rozprávať.“

„Skúšal som, nepomáhalo.“

„Toto je výchova? Ponížil si ju pred všetkými, aj pred babkou Zuzkou. Ona je príliš rozumná. Tento plač nie je o bolesti, počúvaj ju.“

Vraciame sa do obývačky.

„Monika s Ivanou doteraz spomínajú, že by radšej dostali po papuli, ako počúvať tvoje nekonečné dohováranie a vysvetľovanie,“ neprestáva s obhajobou tatko Mišo.

„Hanka, prestaň plakať, lebo príde babina a bude ti dohovárať,“ žartuje.

„A povie ti, ako si ju sklamala,“ pridáva sa Monka.

Keď sa malá upokojí, Monka si k nej čupne: „Plakala si, lebo ťa to bolelo, alebo si sa zľakla?“

„Žjakja šom ša.“

„No vidíš, obráti sa Monka na mňa. Bola to len symbolická bitka.“

„Počula som, ako to plieskalo,“ trvám na svojom. A keby aj, som proti fyzickému násiliu.