Cesta Lovca (3)

Anotace: Po pár dňoch neaktivity ( za čo môže škola ) pre tých čo čítajú tento pokus mám ďalšiu časť.Tak príjemné čítanie!

Cesta Lovca III
Idem nočnim mestom v modrom tričku a džinach na hlave kapucňa.Snažím sa vyhýbat lampám lebo v tme vidím najlepšie.Ani som poriadne nevedel kam idem.Nevšímal som si nikoho. Kdo som? Ozval sa hlas v mojej hlave.Som BEŠTIA!! Práve som zabil troch ľudí TROCH! A čo ma štvalo najviac:bez AKÉHOKOĽVEK náznaku citu.Ale veď TÝMTO si vždy chcel byť! Ozval sa druhý hlas.
To není pravda!!
Nie? A kdo prečítal 1000 strán upirskych príbehov hm?
Mlč! Povedal som nahlas,ešte šťastie že som bol v postrannej uličke.Ako som tak išiel mesiac bol stále vyššie a vyššie.

Zacítil som vôňu:jemnú,vábivú a opojnú.Chvíľu som zastal a uvažoval.Čo to môže byť? A kde to môže byť?
Nakoniec som si nemohol pomôcť.Musel som za tou vôňou ísť.
Inštinkt ma viedol von s tmy na uličku plnú ľudí a tá vôňa bola stále silnejšia a silnejšia.Na priechode som uvidel stát ženu.Mala dlhé gaštanové vlasy a zelené oblečenie keďže bola otočená chrbtom do tváre som jej nevidel.Desil som sa,keďže som s tých príbehov mal isté skúsenosti vedel som čo bude nasledovať,ale nemal som moc to ovplivniť,moje telo ma neposluchalo dokonca tie slová som ani nehovoril ja.
Dobrý deň začal som.Dievča sa myklo a pozrelo sa na mňa:vystrašil ste ma! Povedala mierne urazeným tónom. Ked sa otočila uvidel som jej modré oči.
Prepáčte nechcel som vás vystrašit,neviete kde tu je wall street? Spital som sa na ulicu ktorú poznal skoro každý,občas sme tam totiž chodili do kina.To pôjdete...Otočila sa a začala vysvetľovať.Viem že to bolo hlúpe ale už som nerozmýšľal:Pozrel som sa na pouličnú lampu obďaleč:zhasla.Zhasla a s ňou i všetkych 10 v okolí a než si kdokolvek stačil uvedomit čo sa deje mal som zuby v jej krku.Pritlačil som jej ruku na ústa takže nemohla kričať ale..tà chuť bola celkom iná..taká lepšia.Hej ty! Odstup od nej! Zakričal akýsi hlas.Zdvihol som oči a zistil že pozerám na policajta s koltom.V duchu som sa zasmial: za ani nie pol minúty padol na zem zo zlomenimy väzmy. Medzitým sa ľudia ktorým došlo čo sa deje dali na útek.Jak primitívne, pomyslel som si.Ako prasatá pred zabijačkov.Zobral som si od policajta zbraň:1 výstrel,druhý,tretí.. 1 výstrel 1 mŕtvi. Ešteže nešli autá,čo bolo pochopiteľne ked boli 3 hodiny ráno...A počas tohto všetkého som sa smial chladným smiechom.Desil som sa samého seba. Ale i tak páčilo sa mi to! Potom som v diaľke začul sirény. Čas zmiznúť, a tak som aj urobil..zmizol v 1 z postrannych uličiek...