Moje sestry a JA

Anotace: 2. kapitola (komentáre prosím)

Prvé čo zaregistrujem, než otvorím oči je, že počujem nejakú hudbu,a že sa zem podo mnou hýbe. Objímam vankúš čo mi sily stačia aby mi neutiekol, ale márne. Znechutene sa prevalím na chrbát, otvorím oči a upriem ich na strop mojej izby. Zrazu začujem známe haf-haf. Ten sprostý malý čokel mi zase vzal vankúš.
„Vinkie!“ Vyštartujem po ňom s výrazom masového vraha ale darmo, pes je pes a beží rozhodne rýchlejšie ako ja. To by som chcela vedieť, kto ho pustil do mojej izby. Stavím celú moju zbierku plagátov Gwen Stefany, že to bola Libby. Veď napokon je to jej pes. To mne mama nechcela dovoliť ani rybyčky. Niekto má ale šťastie, že je najmladší a stal sa miláčikom rodičov.
Vrátim sa späť do izby a predmet mojej roztržky so psom hodím späť na postel. Do uší mi prenikne hudba, ktorú som počula, keď som sa zobudila. Britney Spears? Tento brak môže počúvať iba jediná osoba. Výjdem cez sklenené dvere na balkón, ktorý spája moju, Mollynu a Libbynu izbu.
„Nemohla by si to dať trochu potichšie? Začína mi praskať zrkadlo!“ Zakričím na Molly. Pozrie na mňa spoza slnečných okuliarov a usmeje sa.
„Choď sa pozrieť, čo robí Libby. Pred chvíľou vbehla do vnútra. Ja nemôžem.“ Jasné, ležať v bazéne na nafukovačke je naozaj práca pri ktorej ju nesmie nik rušiť. Môže byť niekto taký nezodpovedný, že nechá päť ročné dieťa samé v dome? Ona je najstaršie a mala by sa o ňu starať ale Molly to tak asi nevidí.
Zbehnem v mojom žlto-bielom pyžamku na prízemie a prvé čo moje oči uvidia je gigantická ružová žuvačka prepletená zlatými pradenami vlasov. Takmer histericky skríknem.
„Molly!“ V sekunde bola volaná osoba na mieste. Nahnevane sa na ňu osopím.
„Nemala si ju náhodou strážiť? Tú žuvačku jej z vlasov nedostaneme, budeme to musieť odstrihnúť.“ Molly na mňa iba preplašene pozerala a ani nemukla. Ach, asi za tie dva roky zabudla, čo je to mať takú malú sestru. Ak som sa ešte nezmienila, Molly chodí dva roky na univerzitu a za ten čas bola doma iba na Vianoce. Cez prázdniny bola na výmennom pobyte vo Francúzsku. Mama by asi dostala infarkt, keby neprišla ani tieto prázdniny.
Vzala som Libby za ruku a v kuchyni som z priehradky vytiahla nožnice.
V tom momente, ako ich Libby uvidela, sa dala do strašného plaču. Molly sa ju snažila upokojiť, ale nebolo jej to nič platné. Libby nariekala ďalej. Nakoniec to dopadlo tak, že Molly ju musela držať, aby neprišla o ucho a ja som strihala. Musím povedať, že po mojom malom kaderníckom zásahu vyzerala trochu čudne a smiešne. Jemné zlaté kadere mala na pravej strane asi o 5 cm kratšie ako na ľavej. A vôbec som jej to neodstrihla rovno. No veď to skúste keď sa ten dotyčný stále hýbe a potom sa vám snaží zahryznúť do ruky. Keď to mama uvidí, tak nás asi zabije.